Kniha bývalého galejníka z trestaneckej kolónie – Henri Charriére - Motýľ

2. srpna 2012 v 20:42 | Sofia |  Podľa skutočnosti


Charriérov Motýľ (Papillon), opisuje jednoduchým dobrodružným štýlom väzenské zážitky a nevydarené úteky, o ktoré sa pokúsil v rokoch 1931-1945. Táto kniha bola veľmi úspešná, len vo Francúzsku sa predalo viac ako 1 500 000 výtlačkov. Dalo by sa povedať, že sa dostala do celého sveta.



Názov knihy je odvodený od autorovej prezývky. Samotná prezývka zasa od tetovania, ktoré mal vyhotovené na hrudi.
Rozprávačom príbehu je samotný autor, kedže sa jedná o autobiografický román, ktorý opisuje niekoľko rokov Charriérovho života. Charriér bol vo veku dvadsaťpäť rokov odsúdený na doživotné galeje na Francúzskej Guayane, za vraždu pasáka, ktorú nespáchal.

Bol deportovaný na Diabolské ostrovy, kde si odpykávali trest tí najhorší zločinci. Podmienky tam boli neľudské, režim tvrdý a nádej na únik prakticky neexistovala. Motýľ, však odmietal rezignovať. Myšlienka na útek bola totiž to jediné čo ho držalo pri živote. Mal predsa len 25 a bol potrestaný tým najhorším spôsobom za to, čo neurobil.
Po krátkom uväznení so spoluväzňami utiekol do Kolumbie, kde ho znovu chytili a uväznili. Mal byť znovu vydaní Francúzom a tým pádom aj znovu uväznení ale utiekol a niekoľko mesiacov žil v spoločnosti Indiánov.

Nakoniec odišiel aj odtiaľ, čo sa mu stalo osudným, pretože ho chytili a odsúdili na dva roky samotky. (Samotka bola miestnosť s rozmermi zhruba 6x6 metrov, jednou posteľou a vedrom na potrebu. Väzni dostávali stravu 3x denne cez malé okienko. Raňajky vo väčšine pozostávali zo suchého chleba, obed z vodovej polievky a večera z hrachovej kaše. Ak tam človek neumrel od hladu, prinajmenšom mal blízko k zblázneniu. Väzni nemohli rozprávať, cez deň dokonca nemohli ani ležať na posteli, pretože po zaznení gongu, ju museli zodvihnúť a oprieť o stenu. A čo bolo najhoršie, k dokonalému deptaniu prispievali aj bachari, ktorí sa im doslova prechádzali nad hlavami. Cela bola totiž vyhotovená veľmi zvláštnym spôsobom. Namiesto stropu mala dosky poukladané do akejsi mriežky, cez ktorú im prenikalo zopár lúčov svetla zo strešnej kupoly.)

Čo myslíte, dokázali by ste prežiť? Charriér nielenže prežil, ale po skončení trestu sa znovu pokúsil o útek, ktorý mu s istými priťažujúci oklonosťami vyniesol ďalších niekoľko rokov samotky.

Neodradilo ho však ani to. Po trinástich rokoch utrpenia sa napokon dostal do Venezuely, kde sa opäť zaradil do spoločnosti. Utiekol cez more na vreci plnom prázdnych kokosov...

Tento príbeh je obrazom neuveriteľnej túžby po slobode, odvahe, sile a neochvejnom presvedčení. Román Motýľ od Henriho Charriéra sa stal legendárny, a svojou silou si získal aj moje srdce. Vo filmovej adaptácii z roku 1973 hrali Steve McQueen a Dustin Hoffman.

Niečo takéto sa nedá hodnotiť počtom hviezd. Papillion je o skutočnom živote, o skutočnom človeku a o skutočnej sile. Zaslúžil by si prinajmenšom šesť hviez z piatich.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 sherylinlee sherylinlee | 4. srpna 2012 v 8:54 | Reagovat

Jej, toto som čítala :).
A pred tým mužom skláňam hlavu.
Mimochodom je o tom natočený aj film, ale ten sa mi až tak nepáčil. Celkovo to nie je môj žáner, ale je to dobré :).

2 Sofia Sofia | Web | 4. srpna 2012 v 12:34 | Reagovat

[1]: Fakt si to čítala? Super, aspoň nie som sama :DD. A naozaj, tento chlapík si nezaslúži nič iné len veľký rešpekt. Ja neviem či by som sa dokázala čo i len náznakom priblížiť k jeho sile.
Hej, viem, že je natočený aj film, ale... kniha je podľa mňa lepšia.
Čo sa týka žánru, ja nemám vyhradený. Jasné rada čítam fantasy a podobné mystické veci, ale ešte radšej mám silné príbehy silných ľudí... :)

3 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 4. srpna 2012 v 14:35 | Reagovat

[2]: No kus to bolo nudné, ale od toho odhliadnuc to bolo super. Dalo mi to to veľa. Fakt toho človeka obdivujem.

4 Sofia Sofia | Web | 4. srpna 2012 v 14:47 | Reagovat

[3]:Že nudné :DD. Nuda sa dá vnímať viacerými spôsobmi. A túto knihu k nej neradím. Ale ako sa hovorí, každý má iný názor. Možno je stupeň nudy podobný prahu bolesti - u každého človeka inak. :DDD
Ale máš pravdu Motýlik je obdivuhodný chlapík.

5 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 6. srpna 2012 v 0:09 | Reagovat

No tým to bolo nudné, že vlastne sa tam nič takého akčného nedialo. Dialo sa teda v jednom kuse, ale neviem, ako to mám vyjadriť. Bolo to ťažšie na čítanie by bolo asi správne povedané. Ale napriek tomu, by som to zaradila medzi knižné skvosty. Proste tá kniha má dušu, akú nemôžu mať ani niektorí ľudia! Je to proste klenot. A určite by som si tú knihu kúpila. Na druhej strane sú knihy, ktoré nie sú až také "nudné" a nekúpila by som si ich. Neviem, ako to mám vyjadriť ináč...

6 Sofia Sofia | Web | 6. srpna 2012 v 18:25 | Reagovat

[5]: Asi viem, čo chceš povedať. Rozumiem. Nebola to taká kniha, ktorú by si zhltla na jedno posedenie. :D Na túto knihu potrebuješ určitý čas a možno aj vek, aby to človek pochopil. A musím s tebou jednoznačne súhlasiť, že je to klenot. Túto knihu je nutné si kúpiť keď už pre nič iné tak pre inšpiráciu do života. Aby človek vedel, čo to znamená milovať život a nikdy sa nevzdávať...

7 Tinky Tinky | 17. července 2013 v 20:48 | Reagovat

Ahojte.. poradili by ste mi kde sa da zadarmo stiahnut alebo pozret film?? Bud som slepa, alebo som to nikde nenaslaaa:(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama