Vrah z oblohy

23. července 2012 v 20:20 | Sofia |  Téma týždňa




Kroky, ktoré robila boli krátke a tiché. Bosé chodidlá jej chladila čerstvo napadá rosa, no ona to nevnímala. Nevnímala nič. Sústredila sa na jediné. Na ukladanie nôh pred seba. Pravá, ľavá, a stále dookola.


Pokojne prešla popri mohutnej vŕbe, ktorej konáre sa jej preplazili cez tvár. Nezastala ani pri potoku plnom ľadovej vody. Prebrodila sa cezeň a ďalej kráčala. Len kráčala. Kráčala a kráčala. Mokrá nočná košeľa sa jej lepila na stehná ako druhá koža. Kopírovala to, čo malo zostať skryté. No mladá žena tomu nevenovala pozornosť, pohľad upierala k oblohe a niečo si šepkala. Obrovský žiariaci mesiac sa jej odrážal v očiach a robil ich neľudskými.

"Lietať, chcem lietať," zamrmlalo dievča a zodvihlo ruky k nebesám.

"Hore," zašepkala a usmiala sa. "Chcem letieť hore."

Vietor jej fúkol vlasy do tváre a na okamih ju zahalil. Vystrela ruky k oblohe a zaklonila hlavu.

"Hore," zašepkala. Pohľad mala neprítomný a akýsi vzdialený. Desivý. Rovnako desivý ako krv, ktorá jej stekala po doráňaných rukách dolu k lakťom.

"Letieť hore," povedala a znovu sa pohla vpred. Za sebou nechávala rodnú dedinu spiacu najhlbším spánkom. Sústredila sa na jediné. Na vysnívaný sen, ktorý ju k sebe volal podmanivým hlasom. Na priateľa, ktorý jej do uší šepkal zvodné slová. Na sladkého syna noci. Na kráľa hviezd.


Nevidela cestu, ktorá sa pred ňou zjavila ako prísľub niečoho nezvratného. Nie. Nevidela ani svetlá áut ženúcich sa v diaľke po diaľnici. Nevidela nič z toho. Jej jediným záujmom bol ten tam hore, ktorý sa na ňu usmieval a sľuboval jej nekonečný let.

Z plytkej rokliny, z jarku, sa vyškriabala na cestu a pustila sa po nej. Kráčala svižne, inak ako pred chvíľou. Akoby v ušiach počula neexistujúcu hudbu, ktorá ju poháňala vpred. Na tvári sa jej rozlial spokojný úsmev. Urobila ešte niekoľko krokov a z výjazdu prešla rovno na diaľnicu hoci nemala rezervovaný lístok ku hviezdam.

Kráľ oblohy nehybne sledoval toto divadielko z prvého miesta na nebi a spokojne sa usmieval. Volali ho Mesiac, no dnes bol vrah z oblohy. Necítil výčitky, veď prečo aj? Mohol za svoju moc? Za to, že dievča nevedelo odolať jeho podmanivému hlasu? Nie, nemohol. A tak to malo byť. Pretože mocní tohto sveta nepoznali svedomie.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Zoocy(Shaxe) Zoocy(Shaxe) | Web | 24. července 2012 v 9:44 | Reagovat

Brr. Keď som začala čítať, rozmýšľala som, prečo vrah z oblohy, ale hneď po prvých riadkoch mi došlo, že ide o namesačnosť. Fuuf a s tou to fakt nie je sranda. To viem z vlastnej skúsenosti...
Sa mi strašne páčilo prirovnanie "Sladký syn noci" a tiež aj "kráľ hviezd." Príhodné. Pekný článok v skutku :)

2 Zee King Zee King | Web | 24. července 2012 v 13:20 | Reagovat

Nádherný text! Zajímavý námět. Ještě teď mi leze mráz po zádech. Líbí se mi Tvůj styl psaní a vyjadřování se. Těším se na další povídky ;-)

3 Sofia Sofia | Web | 25. července 2012 v 16:46 | Reagovat

[1]: Veľmi si ma potešila. No s tou námesačnosťou, áno, ja viem, sranda to nie je :DD Máš nejaké vtipné príhody z vlastnej skúsenosti?
Sladký syn noci a kráľ hviezd boli chvíľková inšpirácia :DDD aspoň niečo čo sa podarilo :)

4 Sofia Sofia | Web | 25. července 2012 v 16:47 | Reagovat

[2]: Ďakujem veľmi pekne. Som naozaj strašne potešená, že sa ti niečo z mojich "príbehov" páčilo. Dúfam, že to tak bude i naďalej :DD.

5 Zoocy(Shaxe) Zoocy(Shaxe) | Web | 25. července 2012 v 18:49 | Reagovat

[3]: No zážitky mám, ale vtipné nie sú.. Tak to ti gratulujem za takúto inšpiráciu :D

6 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 27. července 2012 v 14:43 | Reagovat

Pekné. Nepoviem nič nové, že? Krátke, stručné a má to, čo to potrebuje. Ty to však vieš :), aspoň by si to mala vedieť. Niet divu, že ľudia majú radi Tvoju tvorbu.

7 Wildhair Wildhair | Web | 27. července 2012 v 16:02 | Reagovat

Veľmi pekné a pútavé.Veľmi by ma zaujímalo čo ťa inšpirovalo.
Veta na konci.Výstižná a stručná.A na zamyslenie :P

8 magicforever magicforever | Web | 28. července 2012 v 21:44 | Reagovat

Krásne napísané. Miestami mi až prechádzal mráz po chrbte. Našťastie námesačnosť sa ma veľmi netýka- aj keby, ja si to, samozrejme, nepamätám. Rodičia mi však hovorili, že sa to raz stalo aj mne. Prišla som sa ich pýtať nejaké čudné otázky :D Zaujímavý nápad. Klobúk dole!

9 Sofia Sofia | Web | 1. srpna 2012 v 17:34 | Reagovat

[6]: Ó, veľmi pekne ďakujem. Sherylin, od teba znie pochvala, naozaj vážne. Ešte raz ďakujem. Ale veď vieš, dávam do toho len seba a to čo cítim v danom momente :D

10 Sofia Sofia | Web | 1. srpna 2012 v 17:36 | Reagovat

[7]: Čo ma inšpirovalo? Hm, v prvom rade som sa na tému chcela pozrieť z iného ako všedného uhla. A námesačnosť prišla na ranu prvá. :DD A tá veta na konci, áno, išlo mi hlavne o to, aby možno na oko nezmyselný príbeh niesol v sebe aspoň niečo zmysluplné. :D

11 Sofia Sofia | Web | 1. srpna 2012 v 17:37 | Reagovat

[8]: Ďakujem za pochvalu. Ani mňa sa námesačnosť netýka osobne, ale kamaráti mi hovorili svoje zážitky, a niektoré boli fakt hrozné :DD.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama