Šokujúce zvyky spisovateľov

20. července 2012 v 19:58 | Sofia |  Vieš o tom, že...


Tí z vás, ktorí sa v živote pokúšali napísať niečo viac ako len krátku poviedku, určite vedia, že na každého raz príde chvíľa, kedy má chuť radšej kopať zemiaky v babkinej zárade ako pokračovať v písaní príbehu. Niekedy to jednoducho nejde... Ako sa s podobnými nutkaniami vyrovnávali známi spisovatelia? Aké rituály praktizovali? A čo prispelo k napísaniu najznámejších diel?


Napríklad taký C.S. Lewis, autor populárneho fantasy príbehu o rozprávkovej krajine Narnia, mal okrem bujnej fantázie aj prísny denný rozvrh. Ak sa chystal v nejaký deň písať, stanovil si prísny rozvrh, ktorého sa posadnuto držal. Rozplánované mal nielen hodiny ale aj každú sekundu daného dňa. Mal stanovené o koľkej môže navštíviť priateľov, kedy zájsť na toaletu, dokonca mal určený aj čas na jedlo a spánok. Tvrdil, že jedine takto dokáže naplno využiť vlastné sily a zrealizovať svoj cieľ. Dokázali by ste to?

Victor Hugo, francúzsky spisovateľ, ktorý okrem iného napísal aj román, ktorý môžeme poznať zo školských lavíc - Chrám Matky Božej v Paríži, sa údajne donútil k písaniu tak, že sa vyzliekol donaha. Svojmu komorníkovi vraj potom prikázal, aby mu šaty skryl tak, aby ich nenašiel. Zaujímavé na tom je, že Hugo dúfal, že práve tento rituál mu zabráni túlať sa po meste a prinúti ho sústrediť sa na písanie. Kto vie, či ho to donútilo písať a netúlal sa po uliciach ako ho Boh stvoril…

Americký spisovateľ s ruským pôvodom, Vladimír Nabokov sa vraj pri písaní svojich diel medzi, ktoré napríklad patrí kontroverzné dielo Lolita, nedokázal posadiť. Namiesto štandardného písacieho stola mal vyvýšený pult, pri ktorom zaznamenával svoje myšlienky. Hoci Nabokov priznal, že státie bolo namáhavé, svojho rituálu sa nevzdal ani v starobe.

Truman Capote, ktorého môžete poznať vďaka jeho novele Raňajky u Tiffanyho, svoje diela písal výlučne poležiačky. Sám sa nazýval "horizontálnym spisovateľom". Či už písal ručne alebo na písacom stroji, vždy pri tom ležal na pohodlnom gauči.

Honoré de Balzac, francúzsky spisovateľ, ktorý má na svojom konte viac ako 90 románov, denne vypil 50 až 300 šálok kávy, ktoré mu zrejme pomáhali zostať bdelým. Takéto šokujúce množstvo kávy sa podpísalo aj pod jeho zdravie - zomrel na otravu kofeínom.


Čo na to hovoríte? Vedeli by ste si vybrať? A čo používate vy, keď píšete, ak píšete? Inšpirovalo vás niečo?


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 20. července 2012 v 21:25 | Reagovat

Najprv som to pochopila tak, že Honoré má na konte viac ako 90 románov denne, tam by som dala čiarku, dlho mi trvalo, kým som to pochopila. A potom viem, že asi práve Honoré práve preto pil tak veľa kofeinu, lebo cez deň si užíval život (s kadekým, asi ženami) a v noci písal postojačky :D, aby dokončil svoje diela a mal z čoho žiť a "zabávať sa".

2 Sofia Sofia | Web | 20. července 2012 v 21:38 | Reagovat

[1]: Fúha, máš pravdu, fakt to vyzerá akoby písal 90 románov denne, ďakujem za upozornenie, :D už som opravila čiarku.
Tvoja teória o pití tej kávy je zaujímavá, ktovie čo mu behalo hlavou, keď si nalieval svoju 150 šálku? :DD Možno práve ľutoval svoje užívanie si cez deň (asi so ženami :D). Ale myslím, že sa to týkalo celkovo dňa ako 24 hodín, nie len noci... úprimne? Mňa by zabili už tri kávy denne nie 300. :D

Ty máš nejaký rituál pri písaní? Napríklad beh v lese len v spodnom prádle, alebo niečo podobné? :D

3 Sherylin Lee Sherylin Lee | E-mail | Web | 21. července 2012 v 11:39 | Reagovat

[2]: Jasné :D, rituál pri pmísaní. V poslednom čase si zakazuje predstavovať, čo napíšem, lebo potom ja už mám väčšinu vecí domyslených a myslím si (naivka), že to ostatní pochopia, ale ver, nepochopia :D - ani sa im nedivím. Čiže môj rituál prebieha asi tak, začnem niečo čítať, nakazím sa autorovým štýlom. Dočítam knihu a idem písať recenziu (v mysli, lebo do PC sa to už nedostane).

Odpisujem na blogu - k tomu asi netreba veľká kreativita, iba otvorené srdce a myseľ.

A teraz to hlavné: je večer, mesiac nevidno, lebo je zamračené, hodiny pokročili a kope ma múza do takej druhej  :D - ja viem, strašné. Od takej 10 (22:00) do druhej možno píšem :D. A potom spím do dvanástej. Mala by som v rýchlom čase niečo so sebou urobiť, lebo zle dopadnem. - Kávu nepijem.

4 Sofia Sofia | Web | 21. července 2012 v 12:48 | Reagovat

[3]: :DD No, aj ja mám niekedy pocit, že moje vypotené veci nikto nechápe, ale čo už... a tá nákaza autorovým štýlom, to poznám, väčšinou chytám dosť ironický podtón, keď čítam niečo kde je hlavný hrdina chlap... :DD a potom to vidieť.

Vieš čo, my máme asi zapnutý nočný mód alebo čo. Aj ja väčšinou píšem v noci a spím do obeda... a potom sa preberám do takej tretej, čiže môj deň vtedy stojí za velké vieš čo. :D

5 Zoocy(Shaxe) Zoocy(Shaxe) | Web | 22. července 2012 v 15:56 | Reagovat

Hezky.... Tak ja keď píšem musím mať v prvom rade pokoj a svoju najlepšie hudbu bez slov. Alebo taká ktorej slová nepoznám... Nom a tiež patrím ku kávičkarom, aleee ako Balzac nebudem... A inak nemám žiadne rituály, ale poznám keď proste dojde inšpirácia aaa máš chuť ísť radšej behať, ako sedieť a hľadieť do blba a čakať na nápad.

6 Sofia Sofia | Web | 22. července 2012 v 20:18 | Reagovat

[5]: Máme niečo spoločné, aj mne najlepšie páli, alebo píše, keď počúvam hudbu :D :d

7 Zoocy(Shaxe) Zoocy(Shaxe) | Web | 23. července 2012 v 10:57 | Reagovat

[6]: Jeeeha! :D Tá hudba akoby pohladila myšlienky a nápady a lepšie sa im ide von :D

8 Sofia Sofia | Web | 23. července 2012 v 12:13 | Reagovat

[7]: Presne. Ja sa pomocou hudby "prenášam" do svojho vymysleného sveta :D a písmenká si vyplávajú na povrch.

9 magicforever magicforever | Web | 28. července 2012 v 21:40 | Reagovat

Tak, toto by som nebola povedala :D Najviac sa mi asi páčil nápad s ležaním. Ja sama mám najlepšie myšlienky, keď mám tmu, takže hlavne v noci- keď len tak bezcieľne rozmýšľam na posteli. Možno na tom ležaní niečo bude. Hudba mi tiež pomáha naladiť sa. Hlavne ak potrebujem nejaké akčné scény, tak niečo rýchle, čo by tomu odpovedalo... :D

10 Sofia Sofia | Web | 1. srpna 2012 v 18:11 | Reagovat

[9]: ˇAno s tou hudbou to poznám, dostávam sa s ňou do fázy alfa, alebo nejakej podobnej frekvencie, pri ktorej dokážem písať. :D A o príbehu, resp. o deji premýšľam najradšej vo vani. :D

11 Kika Kika | 19. srpna 2015 v 19:26 | Reagovat

Ja som sa inšpirovala životom
Píšem o tom čo som videla čo sa deje okolo mňa a upravím to
Znie to zložito ale nieje

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama